Jedlo a deti je medzi maminami rozhodne TÉMA. A to bez ohľadu na to, či dieťa jedáva málo alebo veľa, či prijíma jedlo alebo žije aj v 2 rokoch len na mlieku.
Lebo aj také deti sú. Niektoré apetítom tromfnú aj hlavu rodiny (nie mozog, hlavu) a iné sú aj 2 konfekčnými veľkosťami pozadu za rovesníkmi.
Naša Mia bola veľká mliekárka a s jedlom sa nekámošila. Iba tak s kapsičkou, chrumkami, neskôr s bielym jogurtom a potom prišli klasiky – obľúbené jedlo suchý rožok alebo čisté cestoviny.
Svoj hlad si však kompenzovala na materskom mlieku a mňa už išlo poraziť, tak som premýšľala, čo s tým.
V prvom rade sme si dohodli pravidlá na mlieko, ktoré sa jednoducho museli dodržiavať (výnimkou boli choroby, „zlé“ dni a pod) a v druhom rade sme zaviedli VYMEDZENÝ ČAS na jedlo. Aby tomu úplne rozumela, potrebovali sme pomocníka. Deti ešte nepoznajú hodiny a nerozumejú celkom veľkým či malým ručičkám. Preto sme si zaobstarali 15 minútovú ČASOMIERU, ktorá u nás fakt citeľne zmenila chod jedenia.
Je dosť veľká – má takmer 20cm a je dosť odolná. Pri každom jedle ju postavíme na stôl a upozorníme Miu, že už jej ide čas.
Nevravím, že to funguje vždy a na 100%, ale je to efektívne a lepšie, než to bolo predtým. Dôležité je však aj následné hladovanie, na ktorom sme naozaj trvali, pokiaľ sa jedla nedotkla. Jednoducho neskôr nedostala. Mali sme pár preplakaných večerov v posteli, ale neverili by ste, ako ráno zmizli raňajky. Samé – bez nášho kŕmenia a pokrikov „mamííí, daj mi týýýý“.
Čo poviete, skúsite to tiež? 🙂